Článek
Juraj Jakubisko (1938), nejznámější ze slovenských režisérů nové vlny, překvapivě prozrazuje, proč si on vybíral málo známé tváře: …bál som sa hercov, viete, profesionálnych, z divadla… kamarátov sme vedeli režírovať.
Z dnešního odstupu byl ještě zřetelněji básníkem, přitom jeho imaginace vycházela především z vlastního života: …ja som mal pocit, že robím niečo, čo je skutočne málo štylizované, zo života, pretože všetky tie veci, ktoré som tam robil, som nejakým spôsobom zažil. A tým, že ich zažívam znovu, vlastne som ich dostával do takého iného svetla, pretože sa mi zdalo, že boli príliš všedné, ako som ich zažil, takže našťastie sa z toho nevykľul dokument, ale niečo iného.
A proč se podle něj může banální osobní zkušenost stát uměleckou výpovědí? …my si niekedy neuvedomujeme, že tie najvšednejšie témy, ktoré sa nám zdajú všedné, tak nie sú všedné pre ostatních ľudí. Ale ak sú pravdivé, tak sa stanú zrozumitelné… dokonca aj za hranicami, pretože všetko, čo je ľudské, je zrozumitelné všetkým ľuďom.
Juraj Jakubisko
Allena Ginsberga natáčel při jeho pobytu v Praze do svého studentského filmu Déšť (1965), ale z velké části pak zas musel amerického básníka vystřihnout a záběry se nedochovaly.
Dochované jsou ale historky, jak Ginsberga doma drtil v ping-pongu a jak mu koupil kecky: …som sa ho pýtal, že či mu môžeme ako poslúžiť, a on povedal: No ja som vám to nechcel hovoriť, ale však ja som hral vo vašom filme, nedostanem nejaký honorár? Ja som povedal Ježišmarjá, honorár vám nijaký nedáme, to je taký dokument. A on Hm. A už je to pozde, ja som si to vymyslel, ale na čo vám sú peniaze. A on hovorí Ja by som si chcel kúpiť, lebo už mám zničené, kecky, tak ja som povedal, tak to kúpim, to áno. To bude honorár. Tak som mu kúpil exportné trampky také za… no, stáli veľa, asi 60 korún… Tak som sa uhodil cez kapsu, aj som si požičial na to a mal som z toho radosť, tak som na jednu napísal Ginsbergovi a na druhú Jakubisko. A potom išiel do Moskvy, tam hovoril, že stratil zápisník, čo sa divil, lebo mal také kapsy… pod kolena také hlboké… A tam v tom zápisníku zistili, že mal nejaké homosexuálne vzťahy, tak ho hnali z Ruska. Vymysleli tie homosexuálne vzťahy, nie politické, ale tie, a z Ruska preč. A na tých fotkách bol v tých keckách, kde na jedné bolo napísané Ginsbergovi a na druhej Jakubisko.
A ohlédnutí vážnější? …slovo talent, talentovaný, to ma sprevádzalo celý život. Už som nakrútil desať filmov a stále hovorí, že som talentovaný, že prejavujem talent alebo niečo, ale ja si myslím, že… existujú určité osobnosti. Federico odišiel a s ním odišli jeho sny, jeho filmy. Takéto filmy, aké by bol urobil on, keby žil, už asi nikto neurobí. Že tvorcovia sú určitým spôsobom jedinečný a že nie sú zastupitelní. Dajú sa napodobňovat, ale originál je vždycky vyjadrením duše človeka, ktorý je nesmierne zložitý. Možno že budúcnosť filmu už nejak končí. Niekto hovoril, že prichádzame do éry, kedy si ľudia budú premietať svoje filmy, sami, nejaké svoje sny a predstavy, ale ja verím, že kinematografia bude ešte dľho trvať, pretože tvorca tvorí to, čo vie málokto, vie tvoriť príbeh. Vie ten príbeh sladiť do niečoho, čo každého človeka neakým spôsobom povznáša. A pravidlo filmu naplňať úžasom je pravidlom umenia, každého umenia, a bude platiť, myslím, večne.